kia psik

Kia so štyrmi labkami

  • Spoločnosť Kia Motors Sales Slovensko podporuje výchovu a výcvik vodiaceho psa pre zrakovo postihnutého človeka

  • Sučke labradorského retrievera z Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave sa zatiaľ úspešne darí zdolávať socializačný proces a výchovu

Nie každý z nás má plnohodnotný život a nie každému je dopriate užívať si napríklad jazdu za volantom. Jedným z najťažších zdravotných znevýhodnení je určite strata zraku, pretože až 80 % informácií vnímame zrakom. Život bez zrakovej kontroly so sebou prináša okrem iného aj zníženú schopnosť mobility a orientácie, pričom základnú pomoc pri bezpečnom pohybe poskytuje zrakovo postihnutému človeku biela palica. Život bez zraku dokáže vo veľkej miere nevidiacim ľuďom uľahčiť, ale aj spríjemniť vodiaci pes. Výcvik takého štvornohého pomocníka je mimoriadne náročný a zdĺhavý proces, ktorý vyžaduje nemalé finančné prostriedky. Jednou z priorít spoločnosti Kia Motors je mobilita a bezpečný pohyb pre každého, preto sa importérska spoločnosť Kia Motors Sales Slovensko rozhodla podporiť výchovu a výcvik jedného vodiaceho psa v spolupráci s Výcvikovou školou pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave.

Šteniatko labradorského retrievera prišlo na svet pred ôsmymi mesiacmi a keďže je Kia Motors Sales Slovensko jeho „adoptívnou“ rodinou, dostala psia slečna meno Kia. „Je to dobré meno pre psa – je krátke, zrozumiteľné a dobre sa vyslovuje“, hovorí Ing. Katarína Kubišová z Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave, ktorej prešlo rukami už niekoľko generácií vodiacich psov. „Naučiť sa pohybovať s bielou palicou je pre zrakovo postihnutého človeka možno jednoduchšie ako s vodiacim psom, ak to však zvládne, je pohyb so psom v porovnaní s palicou omnoho rýchlejší, plynulejší a nevyžaduje kontrolu prostredia ako pri používaní bielej palice. Nezanedbateľným pozitívom sú aj sociálne a citové väzby medzi človekom a jeho vodiacim psom.“

Výchova a výcvik vodiaceho psa je dlhodobý proces a má niekoľko fáz. Prvých 7 týždňov je šteniatko so svojou matkou a súrodencami z vrhu a učí sa spoznávať svoje najbližšie okolie aj  všetkých, ktorí v ňom žijú, či už členov vlastnej svorky, alebo ľudí. Potom je umiestnené do rodiny dobrovoľníka, ktorého úlohou je budovať najmä pozitívny vzťah šteňaťa k človeku, naučiť šteňa správnym hygienickým návykom, viesť šteniatko k dodržiavaniu základných pravidiel hierarchie a spolupráce, pričom sa musí všeličo naučiť i odnaučiť - nesmie si napr. štekaním vynucovať pozornosť alebo jedlo, zavýjať, vyskakovať na ľudí a pod. Úlohou vychovávateľa je tiež sprostredkovať šteniatku ďalšie enviromentálne podnety prechádzkami po rušných uliciach, cestovaním verejnou dopravou, návštevami nákupných centier, zoznámenie s pohyblivými schodmi, skrátka so všetkým, čo sa vo svete ľudí vyskytuje. Po dovŕšení prvého roku absolvuje mladý dorastenec záverečné hodnotenia, ktoré preveria jeho zdravotný stav, povahu a temperament a výsledky rozhodnú o tom, či je mladý pes spôsobilý nastúpiť náročnú fázu výcviku, ktorý trvá 6 -8 mesiacov a ktorý ho pripraví na prácu vodiaceho psa.

Samotný výcvik má tri fázy ktoré sú rovnako dôležité a na sebe závislé“, dopĺňa Katarína Kubišová. „Pes sa musí naučiť približne 38 rôznych povelov, z toho niektoré sa používajú pri základnej ovládateľnosti a poslušnosti a ostatné pri cvikoch, ktoré sú potrebné počas vodenia. Pes sa tak postupne naučí odbočiť na povel do požadovaného smeru, vyhľadať zebru (priechod pre chodcov), lavičku alebo stoličku na sedenie, zastávku MHD, schody, dvere, naučí sa bezpečne obchádzať prekážky a vyhýbať sa chodcom. Pes musí tiež pochopiť, že keď mu jeho psovod nasadí špeciálny postroj, je to jeho pracovný odev a ide vlastne „do zamestnania“. Taktiež sa naučí, že niekedy je nevyhnutné príkaz psovoda neposlúchnuť. Ak napr. psovod zadá povel „vpred“ a je pred ním nebezpečná alebo neprekonateľná prekážka, pes ho ani na naliehanie neposlúchne.“

Pri vodení zabezpečuje spojenie a komunikáciu medzi psom a človekom vodič, čo je vlastne rúčka pripevnená na postroji psa. Počas prvej fázy tréner psovi ukazuje, čo od neho očakáva a ako to pes má vykonať. Tréner má nad psom plnú zrakovú kontrolu. Táto fáza sa volá „tréning navidiaco“. Ak sa pes požadované prvky naučil a pochopil svoju úlohu, prejde do druhej fázy, kde síce naďalej tréner cvičí psa s plnou zrakovou kontrolou, psovi ale simuluje nevidiaceho človeka a očný kontakt so psom obmedzí pri výcviku na minimum, prípadne ho už celkom eliminuje, aby sa psovi simulovali reálne situácie s nevidiacim psovodom. Pes sa zároveň naučí prevziať za svojho psovoda zodpovednosť. Táto fáza sa volá „navidiaco ako naslepo“. Posledná fáza je prácou „naslepo“, kedy chodí tréner so svojim zverencom v nepriehľadných okuliaroch - tak ako bude so psom chodiť jeho budúci nevidiaci majiteľ. Pri práci „naslepo“ asistuje trénerovi niekto z kolegov a poskytuje trénerovi informácie o tom, ako pes dané prvky vykonáva, prípadne v čom sa má pes ešte zlepšiť. Je to fáza, kedy sa reálne testuje schopnosť psa bezpečne vodiť svojho budúceho majiteľa.

Až po tomto všetkom čakajú psíka náročné záverečné skúšky, po absolvovaní ktorých ide k svojmu budúcemu majiteľovi.

Malá Kia sa zatiaľ zoznamuje s okolitým svetom a svojim vychovávateľom robí radosť. Je pokojná a veľmi vnímavá, zvláda zatiaľ všetko na výbornú. Aj pri fotení ochotne pózovala ako profesionálna modelka. Ľubomír Habala, generálny riaditeľ spoločnosti Kia Motors Sales Slovensko pri tejto príležitosti uviedol: „Nakoľko jednou z našich hlavných priorít je bezpečné prepravovanie pre všetkých, všetci v KMSS veríme, že naša Kia zvládne náročný výcvik a bude z nej dobrý a zodpovedný vodiaci pes, ktorý raz niekomu uľahčí každodenný pohyb a prinesie radosť do života.“

Viac informácií o vodiacich psoch a Výcvikovej škole pre vodiace a asistenčné psy v Bratislave nájdete na adrese: www.vodiacipes.sk